Všetci ich máme. Praktické i nepraktické, no hlavne, máme ich priveľa. Pri svojich filozofických chvíľkach, ktoré v zásade mám primárne sama so sebou, si dovoľujem poriadne sa odlepiť od zeme. Jednou z menej náročných tém je minimalizmus.
Keď sa pozriem na absurdnú moc, akú sami a dobrovoľne vkladáme do predmetov, ktorými neprúdi život, točí sa mi hlava. Asketizmus je pre mňa veľká neznáma, teším sa z oku lahodiacich vecí aj z dobrej poživne. Skutočne cenné aktíva však majú celkom inú podobu. Napríklad to, čo zo seba vykrešeme, čo do seba vkladáme, kým sme a kým sa stávame. Sú to schopnosti, vedomosti, zážitky, poznanie a to, čo dávame druhým. Aké pocity v nich vyvolávame a spôsoby, akými sa zapisujeme do ich životov.
Prehodnoťme, do čoho vsádzame svoje priority, energiu a financie. V tom módnom kúsku ešte párkrát zažiarim, ale internacionálny zážitok z minulého leta si vybavím aj o dvadsať rokov, a práve ten mi vyprodukuje ďalšiu skúsenosť a vôľu obohacovať sa tým správnym, trvácim spôsobom.
Prevzdušnime skrine, poličky, zbavme sa hlúpych pút k veciam, ktoré nepotrebujeme rovnako, ako oni nás a dajme priestor skutočne prospešným, možno menej uchopiteľným ,,veciam‘‘. V núdzi je ešte ohromný kus sveta, tak nebuďme ako sysle :).
Strata bolí, je nám prirodzená nechuť sa niečoho zbavovať, lenže každá strata je vraj pôrod, tak sa možno zrodí triezvy pohľad na vec(i) a hádam aj pomiznú krušné chvíle plné oplzlých slov, keď v kope harabúrd niečo neviete nájsť.
PS: Na zredukovanie napríklad vášho šatníka či balenie kufrov na dovolenku sa skvelo hodí Paretovo pravidlo 80/20, ostatne aplikovateľné v čomkoľvek. 80% svojho času nosíte 20% vášho oblečenia. Skúste sa na túto problematiku pozrieť z tohto matematického hľadiska a azda vám to pôjde ľahšie.