Píšem o tvorivosti. Nespája sa nutne s umeleckou činnosťou. Tvorím aj keď snovám vety neraz neprínosného obsahu, keď sa odievam, varím a skladám ponožky (ozaj, koľkí z vás skladáte ponožky?). Zabudli sme, že sme tvorcovia. Tvorba a kreativita sú mnohými z nás odsúvané niekam za dvere. Picassove veľdiela a to, ako si uviažete šnúrky, majú ten istý základ. Ten základ nepatrí len do galérií a na koncertné pódiá. Máme skvelý dar. Disponujeme tvorivou energiou, ale je to obrovská zodpovednosť plynúca z našej slobody voliť (a tvoriť :)) si život podľa seba. Je to zodpovednosť, pretože tak, ako vie to tvorenie vyústiť do krásy, vie i škodiť a páchať zlo. Za výplod zle využitej tvorby považujem aj takú preafektovanú povrchnú televíznu show a jej veľkého konzumenta za obeť potláčania svojej tvorivosti a trochu neuvedomelú entitu. Tvorivosťou nedemolujte, radšej vyčarúvajte úsmevy. Takže nabudúce skúste napríklad vážiť slová, lebo áno, i rozprávaním tvoríte.
Nie som najväčší umelec a estét pod slnkom, ale keď ma už vyššia tvorivosť kope, zbytočne jej unikať. Vytiahnem fotoaparát, píšem postrehy do notesa, občas čarbem, dám kvety do skúmavky a aranžujem koláč na tanieri. No a čo, že to nie je dokonalé. Robím to, pri čom strácam pojem o čase, to, čo je v nejakom zmysle obohacujúce.
Nechajte voľne plynúť svoje kreatívne chúťky, využívajte ich ušľachtilo a radostne, otvorte oči, vnímajte všetky príležitosti vytvoriť niečo pekné. Zážitok, slová, nový záves, hocičo.