Mám nápad. Neobťažujme sa precíznym rozpletaním. Veď si len spomeňte, koľko času a nervov vám zabralo, keď ste sa naposledy usilovali z guče káblu vytvoriť útvar v tvare písmena Y, ktorého dva konce tvorili slúchadlá a tretí jeho koncovka (nepoznám špecifický názov pre túto časť :) ). Guču klamstiev si môžeme bez výčitiek dovoliť rozstrihať na franforce.
Je fakt, že každý si svoju spleť lží či nevyslovených právd (vraj menej zavrhnutiahodné) tvorí sám. To osobné klbko sa vzájomnou interakciou nášho luhárstva zväčšuje na rodinné, mestské, štátne až transkontinentálne. Žijeme v klamlivej hmle a nevedomí. Nemožno byť uvoľnene nespútaný a slobodný s jazykom, čo sa rozhodol nespolupracovať so srdcom. Rovnako, ako bolia slová, bolia i nevypovedané slová. Zmažme tabu ako sme ešte ako deti, triezve a nezahrnuté do podlých hier, mazali školskú tabuľu toľkokrát pomilovanou smradľavou špongiou, presiaknutou prachom kried.
Odteraz si deň čo deň dávkujem aspoň štipku múdrosti, otvorenosti, ľudskosti a za jednu z mojich hlavných povinností volím nebáť sa pravdy. Hľa, koľko radosti by sme si do života vniesli.